Otec Juraj Vrtík

Príbehov o Jurajovi Jánošíkovi je mnoho no málokto vie, že jeho meno a tragický osud je spojený s kňazom, Domanižským farárom Jurajom Vrtíkom /Wertekom/. Jeden Juraj sa stal národným hrdinom, meno druhého upadlo do zabudnutia. V krypte Domanižského kostola leží po tri storočia telo kňaza, ktoré je zachovalé a doteraz sa nerozpadlo. Miestni obyvatelia tvrdia, že by to malo byť telo práve Juraja Vrtíka. Aj preto vznikol projekt, ktorého cieľom bolo vypátrať kto bol Juraj Vrtík a čím bol výnimočný. Veľké poďakovanie patrí najmä Mgr. Drahomírovi Veličkovi, ktorý je zároveň aj autorom knihy Juraj Vrtík - osudný výstrel a ktorý svojou vedeckou prácou objavil nové historické skutočnosti o živote kňaza Juraja Vrtíka.
 Juraj Vrtík, pokrstený ako Juraj Jozef Vrtík, sa narodil v Zliechove v rokoch 1651 – 1652. Vyrastal v období, ktoré patrilo k najbúrlivejším etapám našich dejín. Slovensko bolo súčasťou Uhorska v rámci habsburskej monarchie. Bola to doba náboženských konfliktov medzi katolíkmi a protestantmi, protihabsburských povstaní, vojenských konfliktov a neistoty. Hlad, bieda a neustály strach o život pred krutými tureckými výpravami bol každodennou súčasťou ľudí. Práve v takomto prostredí pôsobil aj Juraj Vrtík ako katolícky kňaz. O jeho rodine sa zachovalo iba málo informácií. Vieme, že jeho matkou bola Katarína, rodená Rendeková, narodená približne v roku 1627. Juraj mal najmenej jednu sestru – Zuzanu. Zuzana pravdepodobne žila so svojím bratom na domanižskej fare od jeho príchodu do Domaniže v roku 1694. Už v roku 1695 sa v matrike objavuje ako krstná matka. Jeho matka Katarína strávila záver svojho života na fare v Domaniži. Zomrela 24. augusta 1702. O dva roky neskôr Juraj pochoval aj svoju sestru Zuzanu, ktorá zomrela približne vo veku 40 rokov. Kňaz Juraj Vrtík mal vrúcny vzťah k svojej matke a sestre. Juraj svoju matku v matrike pri zázname jej smrti označil latinským slovom „dulcissima“ – najdrahšia, a sestru „charissima“ – najmilšia, čo naznačuje ich veľmi blízky vzťah. Kto bol jeho otec? Tu už musíme byť opatrní. V roku 1699 sa v archívnych záznamoch spomína istý Juraj Vrtík, ktorý bol dlhoročným správcom jezuitského majetku v Piechove (dnešný Bolešov). Jezuiti v tom čase vlastnili majetky aj v Zliechove. Preto sa vynára otázka či práve spomínaný Juraj Vrtík mohol byť otcom budúceho kňaza Juraja Vrtíka. Dôkaz na to však zatiaľ nemáme. Hypotézu podporuje aj skutočnosť, že mladý Juraj študoval práve u jezuitov v Trenčíne a jeho rodný Zliechov patril do okruhu jezuitských majetkov.
Juraj Vrtík prišiel do Domaniže na konci mája 1694. V domanižskej matrike sobášených si sám zaznamenal, že jeho príchod do farnosti sa začal 24. mája 1694. Do Domaniže prišiel z neďalekého Podskalia, kde pôsobil od roku 1688. V Domaniži nahradil dovtedajšieho farára Rafaela Lieskóciho (Lieskovského), ktorý tam pôsobil približne 21 rokov. Zaujímavé je, že ešte 28. februára 1694, teda takmer tri mesiace pred svojím príchodom, bol Vrtík v Domaniži krstným otcom dcéry Mikuláša Uramčíka, miestneho učiteľa a organistu. To naznačuje, že Domanižu a jej ľudí poznal už predtým a s niektorými z nich mal osobné vzťahy. Je dokonca možné, že Uramčíka poznal ešte z čias trenčianskych štúdií u jezuitov. V tom čase bola domanižská farnosť pomerne rozsiahla. Okrem samotnej Domaniže do nej patrili Malé Lednice, Kardošova Vieska, Domanižská Lehota, Sádočné a Čelkova Lehota. Farským chrámom bol starobylý kostol svätého Mikuláša. A práve tu začína byť jeho pôsobenie veľmi zaujímavé. Vrtík sa po príchode nepustil iba do duchovnej správy farnosti. Začal obnovovať a zveľaďovať samotný farský kostol. Nedlho po príchode nechal kostol vydláždiť kameňom.